reklama

Odkaz z Manchestru: Learn some English, please!

Milí študenti so zlou angličtinou, premysleli ste si dobre vaše rozhodnutie prísť za letnou brigádou do Manchestru? Well, I do understand...kamaráti hovorili, chválili si, poradili and now, here you are. Vy, ktorí sa bezcieľne potulujete centrom a ktorí sa už po x-tý raz neúspešne snažíte zaregistrovať v jednej z dvadsiatich recruitment agencies na Fountain Street. Let´s see.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)
Obrázok blogu


Registrácia - pokus číslo tri.
Dvere sa naširoko otvoria a dnu vkročia dvaja chlapci in their twenties. Recruitmenti naďalej pokračujú vo svojej práci, nikto nezdvihne hlavu od stola, aby vrelo privítal nových uchádzačov o prácu.
„Hello!“ Zvolajú chlapci optimisticky.
„Hello! Are you all right?“ Odzdraví blondína pri prednom stole, oči však od papierov nezdvihne.
„Čo sa pýtala?“ Nakloní sa tmavovlasý k blondiakovi a nervózne si odkašľe. „Čo ja viem,“ pokrčí plecami blondiak. Nemusí šepkať. Aj tak im nikto nerozumie a čo tam po zdvorilosti.
„How can I help you?“ Spýta sa recruitmentka a zažmurká malými očkami spoza Prada okuliarov.
Chlapci na seba spýtavo pozrú a tmavovlasý ešte raz zakašľe.
„What can I do for you?“ Zopakuje svoju otázku blondína. Chyba. Nezopakovala tú istú vetu a chlapcov úplne zmiatla.
Odvážnejší blondiak urobí krok dopredu a vyhŕkne: „Register. We want register.“
„Oh. Ok. What did you do before?“ Vyzvedá blondína – automat.
Chlapci sucho preglgnú, tmavovlasý si opäť potrebuje odkašľať. „Students. We are students.“
„Ok, we are recruitment agency.“ Odpovedá blondína a kolega pri vedľajšom stole sa zachechtá. „Ok, boys. We supply hospitality staff. Have you done it before?“ Blondíne zazvoní telefón.
Chlapcom sa podlomia kolena. Do p...e! Kto jej ma rozumieť? Šest rokov som sa učil angličtinu, premýšľa tmavovlasý. „Ten ich vydr...ý britský prízvuk,“ povie nahlas blondiak a rozhodí rukami.
Blondína ukončí telefonát a otočí sa na chlapcov in their twenties. „We´re looking for waiting staff, catering staff and chefs. Are you experienced?“ Pokračuje nacvičenými otázkami.
„Yes. Waiter.“ Vyhŕkne blondiak. „Ok. When was it?“ Zakontruje blondína a s ľahkým úsmevom na tvári prešpikuje blondiaka pohľadom. Blondína je macher. Klamstvo zacíti už od dverí blondiakovho share house. Nie nadarmo je branch managerkou dotyčnej agentúry, ale to chlapci tušiť nemôžu a navyše what difference does it make.
Blondiak je v úzkych a nervózne pozrie na svojho parťáka.
„Hmh. Sorry, luv. This was a simple question. This is not good enough. Sorry, I can´t help you.“ Prednesie multifunkčná blondína, ktorá ľavou rukou vytáča číslo na mobile, pravou podáva kôpku papierov kolegyni a zároveň špúli ústočká do zrkadielka.
„Register. We want register.“ Zakokce tmavovlasý. „Poď preč. Vypadnime odtiaľto, do p..e.“ tlačí blondiak nezorientovaného bruneta von z dverí. „To nemôže byť pravda. To je dnes už tretia agentúra,“ rozčuľuje sa brunet a zlostne schytí batoh. „Krava britská, blonďavá,“ uľaví si.

A ja si tam tak sedím. Pozerám sa a ani mi nenapadne priznať sa k slovenským spoluobčanom. Ani mi nenapadne, aby som sa po stotretí raz spustila vysvetľovať nezorientovaným, maximálne nepripraveným a naivným študentom in their twenties, how does it work.

Ale mohla by som. Napríklad by som im mohla povedať, že po zaregistrovaní sa v agentúre, podliehaju systému registrácie pracovníkov – Working Registration Scheme. A to platí bez rozdielu, či ste zamestnaní na plný alebo čiastočný úväzok, či ste študentom, alebo nie. Oh yeah and just to let you know - fee is 90 pounds. Viete, študentom sa to zdá obyčajne veľa, prišli sem len na pár mesiacov a povedia si...a čo ja viem, čo si povedia, who cares anyway. Ale ak sa nezaregistrujú do mesiaca od prvého dňa v ich novom zamestnaní, počítačový systém agentúry recruitmenta upozorní, že dotyčná osoba pracuje v UK nelegálne a že employer na seba berie riziko pokuty zo strany štátu. Ooops.

What else. Oh yeah. Have you applied for National Insurence Number? Not yet. Well, too bad. „National Insurance Number je niečo ako daňové číslo, ktoré za sebou skrýva váš účet zaplatených daní, príspevok do sociálnej poistovne a aj platieb, ktoré môžete prípadne dostávať zo sociálneho systému krajiny. Fakt, že NINO nemáte, može spôsobiť problémy pri hľadaní práce, hoci väčšina zamestnávateľov vás na základe toho, že číslo nevlastníte, neodmietne.“ (citát z brožúrky Práca vo Veľkej Británii – rady a tipy, ktorú publikovala Nadácia Milana Šimečku) Faktom zostáva, že pri hľadaní práce napríklad prostredníctvom Jobcenterplus, čo je britský úrad práce, obyčajne býva pod pozíciou uvedené referenčne číslo, na ktoré si možete z centra zadarmo zavolať. A teraz pozor, otázka kvízmajstra. Aká je prvá informácia, ktorú si od vás osoba na druhej strane aparátu vypýta. Bingo! Je to vaše National Insurance Number.

A ďalšia veľmi populárna oblasť. Dane.
Mohla by som chlapcom v ich twenties povedať, že po zaregistrovaní bude ich mzda podliehať tzv. emergency tax. Ak v prvý týždeň zarobia povedzme 120 libier, z ktorých im strhnú 22 %, nekresťanské poplatky za uniformu, čo je obyčajne čierna vesta, motýlik a kravata (no ale vedeli oni, že budú v Británii čašníkov robiť? Čierne nohavice, čierne topánky a bielu košeľu si šťastlivci, ktorých v agentúre zaregistrovali, obyčajne nakúpia v miestnom superlacnom obchode). Skrátene - koľkože nám to ukazuje prvá výplatná páska?

A mohla by som im povedať, že pokiaľ si zájdu na HM Revenue & Customs, zvýšia tým svoje šance, že im bude pomerne rýchlo pridelený príslušný tax code a následne budú daňiarom odvádzať iba úžasných desať percent. Isn´t it beautiful? A tiež by som ich mohla ubezpečiť o tom, že britskí daňoví výpalníci im peniaze za obdobie, kedy boli na W1 vrátia. No všeličo by som im mohla povedať, ale toto všetko si mladíci dozaista naštudovali pred odchodom do tejto zasľúbenej krajiny.

Right. A ešte jednu závažnú informáciu by som im mohla poskytnuť. Že je leto, hoci počasie v Manchestri tomu nenasvedčuje. Že sem takých ako oni prišli tisíce. Že nie je dostatok pozícii pre toľkých uchádzačov. Wait a minute. To predsa vedeli, už keď sa rozhodovali, kam pôjdu v lete zarábať. Never mind.

A čo tak zanadávať si spoločne na Poliakov, ktorí sú všade, kam sa pohneš.

Ale povedať im tu najdôležitejšiu vec, tak to by som sa neodvážila vôbec. Teda nie osobne. Ale takto tu... no ja to teda poviem: Sorry guys, but you need to speak better English!


Kristína Šimonová

Kristína Šimonová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bola som dlho preč, ale už som späť. Zoznam autorových rubrík:  Červená knižnicaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu