Prečo anglické sociálne služby berú slovenské deti?

Autor: Kristína Šimonová | 26.9.2012 o 11:17 | Karma článku: 14,71 | Prečítané:  2936x

K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala kauza pani Ivany Boorovej, ale k prípadu samotnému sa tentoraz vyjadrovať nebudem. Berte to ako nostalgické spomienky bývalej tlmočníčky pôsobiacej vo Veľkej Británii, ktorá tlmočila pre českých i slovenských občanov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii ako pani Ivana.

Where to start...

V UK som pôsobila ako kvalifikovaný tlmočník pre inštitúcie verejnej správy. Súdy, políciu, probačné úrady, zdravotnícke zariadenia etc. Môj deň zvyčajne začal ráno u všeobecného lekára, kde som tlmočila zdravotné ťažkosti slovenského alebo českého minoritného občana (rozumej Róma), ktorý si pre neutíchajúce presne nešpecifikované bolesti celého tela nemôže nájsť slušnú prácu. A ak nejakú má, potrebuje vypísať péenku. Na obed som utekala na úrad práce, kde som tlmočila pre iného minoritného občana a pre revízneho lekára, ktorý sa rozhodoval, či bližšie nedefinované bolesti chrbta sú dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. Poobede som stihla ešte nejakú základnú školu, kde iným minoritným občanom škola hrozila finančnou pokutou, ak naďalej nebudú deti posielať do školy. A večer som zvyčajne stihla navštíviť policajnú stanicu, kde sa iný minoritný občan na radu právnika prideleného štátom dobrovoľne priznal k držbe heroínu, aby z toho vyšiel iba s varovaním.

R u gettin the picture now?

Ak ma však o moje služby požiadala súdna služba, všetky minoritné práce išli stranou a utekalo sa na súd. Takto som sa na jar 2011 dostala do nemenovaného anglického mesta na severo-západe, kde ma oslovil rodinný súd, ktorý potreboval moje služby na jeden celý týždeň. Mala som slúžiť ako tlmočník súdu pre minoritnú rodinu z východného Slovenska, ktorej v tom čase pred viac ako dvoma rokmi odobrali sociálne služby 5 detí. Keď som sa dostavila na súd, súdny úradník iba mávol rukou, že zase nás tlmočníkov zabudli informovať o odročení konania. Dajte papiere vám podpíšem, nech to máte zaplatené, čakáme vás zajtra, lúčil sa so mnou. Na druhý deň ma čakala kolegyňa, ktorá na prípade pracovala od začiatku a vedela o ňom všetko. Rodina nebola v Anglicku ani dva dni, keď nechali na byte otvorené dvere a pravdepodobne počas búrlivých osláv zvítavania sa s ostatnými členmi rodiny, maloleté dieťa vyšlo v noci von samo. Ten, kto dieťa našiel, zalarmoval políciu a mašinéria sa rozbehla. V prvom rade sa hodnotili nevyhovujúce podmienky pre bývanie. Koľko presne dokáže bývať minoritných občanov na jednom metri štvorcovom si netrúfnem odhadnúť, ale pre anglické sociálne služby to bolo isto nestráviteľné číslo. Zdravotný stav detí bol vyhodnotený ako dôsledok pretrvávajúceho fyzického týrania. Čerta starého fyzické týranie! Staré jazvy spôsobné zberaním dreva v lesoch, jazvy po nespočetných pádoch a ruvačkách, keď sa celá osada naháňala za jediným bicyklom v dedine. Pre nás slovenské reálie, pre anglickú sociálku naliehavá potreba chrániť zraniteľných, v tomto prípade 5 maloletých detí. Deti boli odobraté okamžite, rodina si nestačila ani kufre vybaliť.

Money, Money, Money...

Z hľadiska tlmočenia mi dochádzala kreativita pri prekladaní toho množstva funkcií a pozícií armády ľudí, ktorá sa vystriedala na lavici svedkov. Svoje znalecké posudky poskytli odborník pre rómske menšiny, odborník pre rómske menšiny žijúce na Slovensku, odborník pre rómske menšiny žijúce na východe Slovenska, detský opatrovník, opatrovník určený pre deti, detský psychológ, psychológ centra pre detskú ochranu, psychológ centra pre ochranu detí etc. Že preháňam? Určite nie. A koľko si dá taký znalec vyplatiť sa vypracovanie svojho posudku? Čo najviac. Platí to predsa štát.

Súd sa ťahal už vyše dvoch rokov. Rodičia a ich piati právnici bojovali o návrat detí do pôvodnej starostlivosti a mne je dodnes záhadou, prečo deti neboli ponúknuté na adopciu. Každý prípad je posudzovaný individuálne a zdá sa, že právnici rodičov odvádzali dobrú prácu. V čase môjho zoznámenia sa s prípadom tri z piatich detí boli rodičom už vrátené, bojovalo sa ešte o dve deti, ktoré boli v starostlivosti náhradných rodičov. Koľkých v poradí, to si presne nepamätám. Za dva roky mohli deti pokojne stihnúť aj desiatku. Treba dať zarobiť každému. Momentálne sa nachádzali v starostlivosti náhradných opatrovníkov, ktorí ich nútili ručne si prať posteľnú bielizeň, ak sa deti z počiatočného stresu z ďalšej zmeny rodiny, v noci pomočili. Námietky rodičov a ich právnikov boli vypočuté, deti naďalej ostávali v starostlivosti týchto opatrovníkov, keďže stačilo jednoduché vyhlásenie, že deti to robili naschvál. Sociálne pracovníčky sediace v zadnej lavici empaticky pokyvkávali hlavami. Ach tie deti. Vravím si, ak môžu s rodičmi žiť ich tri deti, prečo nemôžu aj tie ostatné dve? No prečo asi?! To by sa súd už skončil predsa. A čo budú potom všetci robiť? Hľadať nový prípad?

Každé z detí malo pridelenú osobitú sociálnu pracovníčku, ktorá si so sebou priniesla i nejakú študentku alebo asistentku. Ako svedkovia mohli byť predvolané i pracovníčky rodinných centier, na pôde ktorých sa konajú tzv. kontakty, ktoré majú slúžiť na udržiavanie vzťahu rodičov a detí. Všetkým bolo treba vyplatiť diéty za účasť na súde. A mimochodom kontakty. Zorganizovať kontakty pre päť detí, ktoré z každých žije v inej rodine je úloha mimoriadne náročná. Vždy sa našiel problém, pre ktorý bolo nutné kontakt odvolať. Čo sa deje s deťmi, ktoré nevídajú svojich rodičov pravidelne? Odcudzia sa. Zabúdajú slovenčinu i rómštinu. Začínajú sa cítiť byť viac Angličanmi ako Slovákmi, či dokonca Rómami. A faktor odcudzenia paradoxne rodičom v ich snahe o prinavrátenie detí priťaží.

Nemám pre vás dobrú správu. Vôbec netuším ako prípad dopadol. K tomuto prípadu ma zavolali ešte jedenkrát a v ten deň sudkyňa prisľúbila, že na najbližšom pojednávaní už definitívne rozhodne o osude zvyšných dvoch detí. Vtedy sa moja kolegyňa nespokojne pohniezdila a pošepkala mi: „Čo ja budem teraz robiť? Mám tak málo práce, že jedine tento prípad mi platil účty."

Tie moje mal platiť prípad ďalšej minoritnej rodiny zo Slovenska, ktorej sociálne služby odobrali 6 detí, keďže žili na ulici.

To be continued

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?